Wednesday, August 17, 2016

Učím sa od najlepších. Môj deň s YEME, ktoré JE iné

Priznávam otvorene: Chodím pravidelne "špízovať", ako robia ostatní to, čo robím ja :-)
Tým, že som nikdy pred Lasičkami nerobila v rýchlo-obrátkovom sektore (v podstate som vôbec nerobila v obchode), považujem sledovanie obchodíkov a obchodov s podobným zameraním za moju "psiu povinnosť", ak chcem, aby sme ja aj môj biznis rástli. Nehanbím sa priznať, že vďaka tomu som priniesla do obchodíku mnoho nových vecí, obmenila tovar, prípadne porobila zmeny, ktoré mi pomohli pritiahnuť zákazníka.

A takto som šla jeden pondelok na špacírku v Bratislave do Yeme plnochutné potraviny.  Ako som sa tak prechádzala, hovorím svojmu manželovi: "Ty počuj, keby sa dalo, ja by som sem na pár dní išla na stáž, len aby som zažila, ako sa robí vo veľkom to, čo ja robím v malom." On zareagoval: "Tam je jeden z majiteľov, ukladá kávu - však sa ho choď spýtať." A v zmysle rady do života od mojej mamy: "Máš hubu, otvor ju." som šla.

Na moje milé prekvapenie tento pán sa ma po pár predstavovacích vetách rovno spýtal, či mám čas prísť v piatok ráno (ten týždeň), že sa mi môže venovať celé dopoludnie, a hneď si to aj poznačil do svojho kalendára.

Takto bezprostredne som sa dostala k niekoľkohodinovému stretnutiu s Petrom Varmužom (neskôr sa pridal aj jeho obchodný partner Miloš Kuťka).
Bol to čas, ktorý darovali úplne neznámej osobe, namiesto toho, aby sa venovali svojim zákazníkom, prípadne svojmu biznisu.
Čas, ktorý mi dal viac ako keby som celé dni "špízovala" po podobných prevádzkach.
Čas, v ktorom som dostala odpovede na otázky, ktoré by mi (možno) nikdy neboli zodpovedané alebo ku ktorým by som sa dostávala len pomaly v praxi alebo v komunikácii s ostatnými obchodníkmi.
Nesmierne si cením tento ich prístup a dokazuje to, že tí správni a poctiví úspešní podnikatelia sa neboja podeliť so svojimi skúsenosťami.

Aké témy sme spolu riešili? Tu je pár, ktoré ma hneď na prvý nástrel napadli, ale okrem toho sme prebrali kopec ďalších:
--> aké sú princípy cenotvorby
--> ako ukladať tovar tak, aby sa predávalo všetko "primerane"
--> ako prilákať nových zákazníkov/ako si udržať súčasných
--> čo nás čaká v budúcnosti od konkurencie /a tým myslím aj veľké reťazce/
--> ako ďalej môžem rozvíjať obchodík, kam sa dá takáto prevádzka ešte posunúť
--> čo na zákazníka (ne)funguje
--> ako motivovať zamestnancov
--> akým spôsobom komunikovať so zákazníkom (letáky, FB, reklama, akcie,...?)
--> akým chybám sa vyvarovať, aké sú riziká maloobchodu

Bolo toho fakt veľa a odchádzala som neskutočne očarená ich otvorenosťou a skúsenosťami, ktoré nemali problém so mnou zdieľať.

Lenže neskôr, keď som vo svojom nadšení o tejto skúsenosti hovorila známemu, dostala som otázku (s miernym opovrhnutím): "Stále je to veľký reťazec. V čom sú iní ako Tesco?"

A tak (nielen pre neho) mám tieto odpovede:

1. Príležitosť pre malých (slovenských) výrobcov = širší výber kvality pre zákazníka
V Yeme si napríklad môžete kúpiť výrobky snáď od všetkých výrobcov (malých aj veľkých) mliečnych produktov u nás. Chutí vám ovčí jogurt zo Štálika, ale žinčica je najlepšia od Baránka? Deti milujú jogurty z Gadera, no bryndzáky su najlepšie z bryndze z Východnej?
Nad týmto ja ako malý farmársky predajca len žasnem. U mňa je možné mať výrobky od dvoch, maximálne troch výrobcov jedného tovaru, podľa objemu zákazníkov. Mať výrobky od skoro všetkých malých výrobní mliečnych produktov na Slovensku - to je pre zákazníka obrovský luxus výberu. Zároveň je to podpora týchto malých výrobcov dostať sa k širšej mase ľudí.
A tento princíp platí, či už ide o malé vinárstva, pivovary, čokoládovne, mlyny, výrobcov čajov, kávy, drogérie, atď. V nijakom obchode na Slovensku nemáte takú koncentráciu malých výrobcov, ktorí neznížia kvalitu svojho výrobku len preto, aby dokázali zvýšiť objemy pre veľkoreťazec.

2. Vlastná pekáreň a rozrábka mäsa
Hrdí sa Tesco, Lidl a Kaufland, že má čerstvé pečivo a chlieb? Opýtajte sa ich AKO ich pečú. Predavačka vám niekde pod nos zamrmle, že ho DOpekajú zo zmrazených polotovarov.
Yeme zvolilo takú veľkosť prevádzky, aby mohli mať v rámci nej vlastnú pekáreň (s dnes ešte stále unikátnym pravým kváskovým chlebom = bez použitia droždia, čo je obrovský rozdiel pre ľudí, ktorých telo netoleruje droždie) a rozrábku mäsa a vlastnými výrobkami z neho. Takto pre zákazníka naozaj dokážu zabezpečiť maximálnu čerstvosť. Tú, ktorou sa iní hrdia na bilboardoch.

3. Akcia, no nie s prívlastkom "lacné"
Peter a Miloš vedia zo svojich minulých skúseností presne to, čo na zákazníka nakupujúceho v supermarkete platí. Lacný cukor, lacné maslo. Zákazník vidí lacný výrobok, ale jeho nízka cena oslepuje jeho schopnosť vidieť jeho nízku kvalitu.
Toto Yeme nechce robiť. Akcia nemá byť o tom, že zákazník kúpi lacný tovar do zásoby, ale že mu predstaví nový druh tovaru, prípadne dodávateľa a jeho kvalitný produkt, aby si ho nabudúce pridal do pravidelného nákupného zoznamu.

4. Malí výrobcovia vs. veľké spoločnosti
Mnohí Yeme vyčítajú, že na ich regáloch nájdete aj komerčné značky ako Milka, Kofola, Rajo. Ako obchodník túto stratégiu chápem.  Ľudia majú svoje nákupné zoznamy, ktoré obsahujú isté značky. Ak by vošli do obchodu, ktorý ich značky nemá - zostali by zaskočení, až zmätení (toto vidím aj u seba, najmä pri "prvo-zákazníkoch"). Tieto značky im dodávajú pocit istoty pri nakupovaní. Na začiatku siahnu po nich. Časom - pri opakovanom nákupe - začnú skúšať tie nové, neznáme (a často-krát zistia, že maslo od malovýrobcu je chuťovo výraznejšie ako to z Raja a káva v neznámom obale mu chutí viac ako tú, čo kupoval bežne). Zákazník je ten, ktorý určuje sortiment obchodu. Ak bude siahať viac po výrobkoch z malej produkcie, obchodník bude tieto výrobky viac vyhľadávať a rozširovať. A Milky v Yeme sa budú pomaly vytrácať z regálov....

5. Unikátna "corporate identity"
Ďalšia vec, pred ktorou u Yeme "snímam klobúk" je obrazový a slovný dizajn (a nielen preto, že toto je moja slabina a priznávam, že za rok v Lasičkách som s týmto skoro vôbec nepohla). Stavili nie na jednu z top reklamných agentúr, kde zákazka ide cez majiteľa pri dohadovaní, account managera pri komunikácii, dizajnéra pri obraze a copywritera pri slove. Stavili na jedného jediného človeka - Martina Bajaníka. S ním si obchodili dodávateľov, strávili kopec času od vzniku až po otvorenie (a pokračujú aj dnes), počas ktorého sa totálne vžil do ich predstavy o tom, že chcú byť "iní". A fakt sú. Od cenoviek, tabuliek s informáciami, loga, pohárikov na kávu až po bilbordovú kampaň. Pastva pre oči.


 6. Kvalita, aj keď za vyššiu cenu
Mnohí (a často-krát sú to tí, ktorí tam nikdy neboli) vnímajú Yeme ako obchod s "prešvihnutými cenami". S týmto istým názorom sa stretávam aj v súvislosti s Lasičkami. Časom som tento názor (ne)zákazníkov prestala riešiť, najmä keď sa mi to posunulo do "zelených" čísiel. No až rozhovor s nimi mi pomohol pochopiť uvažovanie zákazníka. Niektorí jednoducho nie sú ochotní za kvalitu zaplatiť, alebo nevidia (nechcú vidieť) rozdiel v poctivom výrobku vs. "pančovanom", resp. si túto kvalitu doprajú napr. len na sviatky. No je tu (menšie) percento zákazníkov, ktorí kvalitu chcú a oceňujú. Uvedomujú si, že vo vyššej cene je premietnutá kvalita prvotnej suroviny a pri malých výrobniach aj cena ručnej práce. A títo sa k nám budú radi vracať. Aj keď len pre chlieb, kávu, šunku, alebo (Hallelujah spievam takým!) spravia komplexný nákup.

8. Robíme, čo nás baví a je to vidieť
Do supermarketov chodím strašne málo, no keď tam aj idem a hľadám pomoc (a to ja vždy, lebo si chcem nákup uľahčiť tým, že sa pýtam, kde je čo hľadám, aby som nemusela blúdiť)  - väčšinou nie je nikto na blízku. V Yeme vidíte stále niekoho v modrej košeli sa motať, vykladať tovar, prípadne Vám položiť otázku: "Môžem Vám pomôcť?" Čo je však dôležité - robia to, čomu rozumejú - v uličke s vínom vám výber uľahčí sommelier, mäsiar vám presne odporučí a rozrobí mäso na nedeľný obed a pekár sa po rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko, aby mohol robiť pravý kváskový chlieb. Toto nie sú zombíci bez duše, ale ľudia, ktorých práca baví.

9. Veľká spoločnosť nezomelie všetkých
Keď je niekto podnikateľ dušou (=entrepreneur), tak je jedno koľko rokov strávi vo veľkej spoločnosti, ktorá podľa môjho názoru často v ľuďoch zabíja kreativitu a improvizáciu. Otázka je, kedy taký človek z takéhoto prostredia vystúpi a začne robiť veci vo svojom štýle, bez niekedy nezmyselných procesov a pravidiel.
A toto sa ľuďom v Yeme podarilo. Ľudia, ktorí majú obrovské know-how z retailového sveta veľkých reťazcov z neho vystúpili a robia si veci po svojom. Napr. aj to, že majiteľ supermarketu sa prechádza po obchode, dokladá, upratuje tovar, rieši reklamáciu zákazníka, odporučí mu výrobok. Lebo ho to baví a považuje to za správne.

Ak nie pre všetko ostatné hore, tak pre toto jediné je YEME iné. Pretože keby majiteľ neupratoval poličky s kávou, tak ja by som nikdy nedostala odpoveď na moje otázky, nikdy by som nezažila atmosféru veľkého "farmárskeho" obchodu a nikdy by som nemala príležitosť vidieť, že aj vo veľkom obchode sa dajú veci robiť inak.

Ešte raz VĎAKA Peter, VĎAKA Miloš a dúfam, že nabudúce Vám môžem návštevu revanšovať v tom mojom 3x7m obchodíku :-)

Saturday, June 25, 2016

18 rád od začínajúceho malého podnikateľa


Je to skoro rok, čo som sa stala podnikateľkou v prostredí maloobchodu s rýchlo-obrátkovým tovarom - potravinami. Vtedy som o tom nič nevedela. Vhupla som do toho z pozície "kancelárskej krysy" a aj tým, že je to v podstate dodnes "one-woman show", všetko čo viem, je z mojich skúseností na ceste, ktorú som si vyšľapala sama. 
Ak by ma dnes niekto, kto chce rozbehnúť vlastný biznis (alebo možno aj niekto, kto už biznis má, si v tom niečo nájde) požiadal o pár rád, ktoré vychádzajú z mojich skúseností nováčika za uplynulý rok, tak by som mu dala tieto (sú spísané tak ako ma napadali): 

# 1 Rutina ani nuda neexistujú
Máš pocit, že si ustabilizovaný, dodávatelia si robia svoju prácu kvalitne, máš všetky dokumenty vybavené, máš stálu bázu pravidelných aj občasných zákazníkov a obchod sa pomaličky rozvíja? 
BUM! Zavolá ti dodávateľ, že končí, alebo že už tvojím smerom chodiť nebude, v tom lepšom prípade bude chodiť iný deň. Alebo je na východe 20 ľudí nakazených encefalitídou. Alebo zistíš, že ti vypršal termín na niektorú z povinností, ktoré v obchode sú. 
Alebo /a to je ten lepší prípad :-)/ sa ti obchod tak rozrastie, že potrebuješ zamestnať posilu s čím súvisí kopec vybavovačiek.
Rutina a nuda neexistujú a ani ju nechceš, pretože ty chceš mať žijúci organizmus a nie zombieho, ktorý sa len tak "motká" po svete.

# 2 Robíš chyby, ale z KAŽDEJ sa pouč
Zabudla som na pani V. a predala chlieb, ktorý som jej svätosväte sľúbila, alebo predala ten, po ktorý si chodil pravidelný zákazník. Vysvetlili sme si to, odpustili mi (dúfam:-)), no pre mňa to znamenalo, že som zefektívnila spôsob evidovania objednávok.
Chybám sa nevyhneš, no každá musí viesť k zlepšeniu. Pretože chyba je tvoja šanca robiť veci zajtra  LEPŠIE ako to robíš dnes. 

#3 Sociálne siete sú alfa-omega pre získavanie zákazníkov
Niekde som počula, že "kto/čo nie je na Facebooku - neexistuje". A je to pravda!
Biznis ako ten môj v súčasnosti získava zákazníka cez dve veci - ústna referencia a Facebook. Ústnu referenciu však nemáš šancu nijako ovplyvniť. Nedokážeš ľudí prinútiť, aby sa rozprávali o "najlepšom chlebe v Senici" :-)  Facebook však je pre teba v súčasnosti najsilnejší nástroj k tomu, aby si (ZADARMO) vyslal informáciu k potenciálnemu zákazníkovi. 

#4 Facebook nestačí mať a občas tam niečo "prásknuť"
Nie som odborník na sociálne média, na internete je veľmi veľa článkov o tom, ako písať posty, čo na ľudí funguje, no toto sa osvedčilo mne:
Post: "prišiel nám tovar", "chia semienka sú zdravé" je, ako keď pozývaš niekoho k sebe domov a povieš: "veď sa niekedy ozvi a dojdi". Nikdy ho u seba neuvidíš. A keď, tak len vtedy, ak ťa fakt bude potrebovať.

Posty (najmä v malom biznise, ktorý predstavuješ TY) musia byť osobné. Musia vyjadrovať tvoje pocity, názory, radosť, nápady, všetko to, čo TY denno-denne v tom svojom malom svete zažívaš.

Taktiež posty nemôžu byť náhodné (toto sa mi dodnes nedarí dodržiavať:-)). Mal by si mať aspoň akú-takú stratégiu, plánovanie, prípravu. Vieš, čo robíš a vieš približne, čo sa bude diať v tvojom biznise tak 3 dni dopredu. Tak sa na to priprav.
Facebook je tvoj najsilnejší nástroj ako pritiahnuť k sebe zákazníka - využiho na maximum!

#5 Aj nepredaná vec ti zarobí
Keď máš malú prevádzku, tak akýkoľvek odpis je strata. Lenže - čo s nepreda(j)ným tovarom? Vyhodíš ho?
Prečo radšej neurobiť radosť niekomu, komu nevadí, že tomu zajtra skončí záruka? Možno zistí, že mu ten výrobok chutí a nabudúce si ho už príde kúpiť.
Takto mám skúsenosť s jablkami. Niesla som ich do obchodíku a celá debnička sa mi na ulici vysypala. Namiesto triedenia, ktoré bude dobré ešte na predaj a ktoré obité, som ich postavila pred obchodík s ceduľkou "Naberte si do tašky". Nabrala si aj okoloidúca pani a tak jej zachutili, že potom  ich celú zimu chodila kupovať. A dnes chodí kupovať aj iný tovar. A to predtým o obchodíku ani netušila!

#6 Kvantifikuj
10 rokov pred Lasičkami som robila v korporátnych spoločnostiach, kde sa neustále robili rozpočty, výkazy, analýzy. Niekedy som na to nadávala, ale dnes vidím, že je to potrebné. Priznám sa, že nejdem do úplných extrémov - nerobím si napr. rozpočtovanie a plán do budúcnosti (a vzhľadom na to, ako sa mi môj biznis rozbehol, by to bola aj strata času, lebo by to bolo úplne mimo :-)), ale vediem si prehľad tržieb a výdavkov na dennej báze (ktoré mi hneď povedia ako som na tom za ten daný mesiac), robím si graf rozdelenia tržieb na typ platby (kvôli sledovaniu poplatkov v banke), tržby po týždňoch (kvôli "výplatovým" týždňom).
Taktiež svoje excel zručnosti využívam pri analýzach typu "koľko chlebov musím predať, aby som splatila aspoň dopravu".
FB má dosť sofistikované možnosti sledovania postov, ktoré mali najvyšší dosah, takže aj to si občas mrknem. (A zároveň mi to potvrdzuje to, čo som spomínala vyššie).

Kvantifikácia je dôležitá. To, čo denno-denne robíš a viacmenej tušíš, sa ti premietne do reálnych čísiel. A potom dokážeš hodnotiť, kde si spravil chybu, prípadne, kde bol ten moment a čo ho spôsobilo, keď sa to zlomilo a ty si prešiel z červených do zelených. A vieš to využiť nabudúce znova :-) 

#7 Zákazník je pán
Keď som robila v korporátnych spoločnostiach, tak sa táto veta omieľala všade, ale vždy som za tým videla motiváciu finančného zisku. Zabudni na čísla, na výšku svojho platu, na tržby (najmä na začiatku), ale sústreď sa na to, aby zákazník odišiel maximálne spokojný. Počúvaj, čo zákazník chce a prispôsobuj svoj biznis tomu (pokiaľ to pre teba je profitabilné).

V malom obchode sú taktiež dôležité aj malé "službičky". To, že deti môžu vojsť do priestoru aj s mini kolobežkou, že si ľudia môžu na chvíľu odložiť u teba nákup, kým si vybavia veci inde, že podržíš dvere matke s kočíkom, že navyberáš tovar dopredu podľa objednávky cez telefón, alebo aj to, že sa s niekým 20 min "vykecáš" o jeho radosti z vnúčeniec a čo varil cez víkend. Toto všetko sú veci, ktoré zákazník neočakáva a prinášajú "waw-efekt", ktorý inde nezažijú a preto sa u teba radi aj nabudúce zastavia. Niekedy naozaj len zastavia, bez nákupu, no aj to je pre budovanie tvojho biznisu dôležité. 

#8 Nie je dôležité kto bol prvý, ale kto je teraz
"Viete, my sme boli prví na Slovensku". "Ja toto robím už 10 rokov" som pár krát počula. 
Áno, je obdivuhodné, keď v našich podnikateľských podmienkach prežije malý biznis roky. Lenže nedaj sa týmito ľuďmi odradiť. To, že oni boli prví, alebo že to robia dlhšie ako ty neznamená, že to robia lepšie, že nerobia chyby a že tu budú aj o tých ďalších pár rokov.
Dôležitý je dnešok a to, že si tu aj ty.

#9 Nestávaj sa konkurenciou, odlišuj sa
Vidíš, že konkurencia berie od toho istého dodávateľa ako ty? Hľadaj iného! Zákazník totiž v takom prípade pôjde po cene. Alebo svoj sortiment/služby rozšír o to, čo nikto okolo teba nemá. A vôbec to nemusíš predávať vo veľkom. Jeden mini dodávateľ k druhému a máš okruh stálych zákazníkov, ktorí sa u teba radi zastavia nakúpiť a popri tom kúpia aj to, čo majú inde.

#10 Definuj si, aký biznis máš
Keď som prebrala Lasičky, veľa ľudí ich malo zafixované ako "zdravú výživu a biopotraviny", pritom od začiatku to bývalé majiteľky profilovali ako "obchodík s farmárskymi, lokálnymi, domácimi potravinami". Keďže v tomto smere som chcela pokračovať, začala som intenzívne pracovať na zmene vnímania Lasičiek zo strany zákazníkov. Výrobky zdravej výživy som samozrejme nezrušila, no za ten rok som výrazne rozšírila produkty od maloproducentov a tieto som začala aj viac propagovať.
A ľudia pomaly začínajú Lasičky vnímať nie ako "zdravú výživu", ale ako potraviny s kvalitnejším tovarom ako v supermarketoch.
Ak nemáš zadefinované KTO si - ako môžeš očakávať, že to budú mať zadefinované správne tvoji zákazníci?

# 11 Nehraj na istotu, riskuj
Poznať limity je pre mňa dôležité. Najmä keď robím s čerstvým tovarom. Koľko tohto-onoho som schopná predať? Kde je ten limit, kedy už mi pár kusov ostane? Toto nezistíš, kým nezariskuješ.
Pekným príkladom bol kváskový chlieb, ktorý sme predávali na farmárskych trhoch. Najprv som objednávala tak, že za dve hodiny bol vypredaný. V tom čase sme nemali na trhoch konkurenciu v podobe iného pekára, ľudia kupovali bez rozmýšľania, lebo chlieb potrebovali. Ďalší krát už konkurenčný pekár prišiel, no napriek tomu, som objednala 2x viac. Predal sa. Tým, ktorí ho mali predtým a aj novým. Síce to trvalo 5 hodín a viac námahy /keďže 2x viac ľudom treba vysvetľovať v čom je kvaskový chlieb lepší/, ale viac ľudí ho ochutnalo a dnes už si chodia do obchodíka pre neho.
Podobným produktom je Porubáčik. Má dobu spotreby len týždeň a vždy je to stres, či sa predá. Na začiatku som ho objednávala tak, že sa behom dvoch dní predal. Bola som spokojná, žiadne straty. Len potom mi došlo, že som prišla o tých, ktorí sa zastavili neskôr a radi by si ho kúpili. Dnes objednávam oveľa viac. Pretože to je výrobok, ktorý pokiaľ JE v chladničke, tak sa predá.
Riskovať treba. Vďaka tomu zistíš limit, ktorý ty aj zákazníci ešte zvládnete. 

#12 Sleduj a uč sa od ostatných
Nech robíš čokoľvek, vždy musíš sledovať ako to robia iní v tvojej oblasti. Si architekt? Sleduj blogy architektov. Máš kaviareň? Nepi kávu len u seba. Máš obchod? Choď pozrieť, čo má tvoja konkurencia.
A ak sa ti niečo páči ako to robí - skopíruj to vo svojom štýle.

# 13 Nesťažuj zákazníkovi prístup ku kúpe tvojho tovaru
Sme v 21. storočí, obchod má terminál, no napriek tomu Vám predavačka povie, že lepšie je pre ňu platiť v hotovosti.
Toto NIKDY nerob. Ty chceš, aby ľudia mali voľný prístup si kúpiť ČOKOĽVEK, čo v obchode máš a nie len toľko, koľko majú hotovosti v peňaženke. Prípadne ich zaťažovať tým, že "banky majú  z tej platby poplatky". Máš biznis. Toto je súčasť nákladov. Bodka.

#14 Maj poriadok
Ľudia majú radi poriadok /aj bordelári :-))/. Veci len tak pohádzané kade-tade a bez zmyslu ich rozrušujú. Nevedia si potom vybrať. Tovar krásne uprataný v poličkách im uľahčuje rýchlejšie premýšľať a siahnuť po tom, čo si prišli kúpiť, alebo ich osloví aj to, čo ešte nepoznajú. To isté musí platiť aj v priestoroch skladu, dokumentoch, súboroch. Oveľa rýchlejšie zbehneš pre tovar, ktorý sa ti práve vypredal do skladu, keď tam máš všetko "in ordnung". Rýchlejšie si zapíšeš objednávku, keď máš v počítači už otvorené pripravené súbory.
Žijeme rýchlu dobu a poriadok ti pomáha žiť ju ešte rýchlejšie.

#15 "Nemáš, nepredáš, nezarobíš."
Tovar musíš mať neustále. Nesmie chodiť vo vlnách "sme vypredaní", "máme tovar".
Priznávam, nie vždy sa mi to podarí dodržať, najmä s čerstvým (týždenným) tovarom, alebo s tovarom, kde na objednávku musím dosahovať minimálne objemy, no snažím sa vyhýbať prázdnym poličkám.
V malom obchodíku ľudia slovo "vypredaný" pochopia skôr, no ty si minul ich čas, ktorý stratili na to, aby k tebe prišli.

#16 Zachovaj si rovnováhu podnikanie vs. súkromie.
Čo k tomu dodať. Keď si v práci, choď na 150%, keď si doma, tak oddychuj. Lebo jedného dňa začneš svoju prácu kvôli prepáleniu síl robiť na 80% a už prestávaš napĺňať radu #7 a zákazník je na zle odrobenú robotu citlivý.

#17 Neboj sa zamestnávať iných
Keď som s Lasičkami začínala, plán bol robiť to sama. No tak, ako som napísala v #1, nechcela som zostať na jednom mieste. Začať niekoho zamestnávať neznamená, že prídeš o podstatnú časť svojich ziskov, ale že tvoj obchod sa rozrastá a na to, aby si udržal kvalitu, potrebuješ ďalšiu silu. Zamestnávať niekoho nového zároveň znamená, že do tvojej vytvorenej rutiny príde niekto s úplne iným pohľadom a nápadmi, ktoré tvoj obchod môžu posunúť ešte ďalej.

#18 Ak ťa to, čo robíš baví, pokračuj, úspech sa dostaví
Toto nie je rada odo mňa, ale od môjho brata a túto jedinú dávam úmyselne ako poslednú, pretože ak si nič iné z tohto blogu nezapamätáš - zapamätaj si aspoň toto.

Každý začiatok je ťažký a to nehovorím len o finančnej stránke. Učíš sa nové veci, denno-denne riešiš problémy, vychytávaš chyby, stresuješ, či to, čo robíš, robíš dobre a aký výsledok z toho bude.
Ak ťa to však BAVÍ a každý deň sa tešíš, že budeš pokračovať v tom, kde si včera skončil, ak máš stále nové a nové nápady, ktoré chceš zrealizovať - keep going (pokračuj).
Jedného dňa sa úspech dostaví. (Len si nezabudni definovať, čo vlastne považuješ za úspech :-))

Máš rady, ktoré by si dal ty? Napadá ťa niečo, čo chýba? Robil by si niečo na začiatku inak? Hoď to do komentára!

Monday, May 2, 2016

Ako prežiť zimu v zdraví a aj bez "čerstvej" zeleniny a ovocia

Zima prešla a ja som si uvedomila, že tým, že sa obchodík stal mojím jediným zdrojom potravín, som (sme ako rodina) prežila viac-menej bez "čerstvej" zeleniny a ovocia.
Aby sme si to najskôr ujasnili. Pod pojmom "čerstvá zelenina a ovocie" rozumiem "letná" zelenina a ovocie, čiže všetko to, čo rastie počas letnej záhradkárskej sezóny v našom podnebnom pásme, avšak v zime sa k nám dováža z iných častí Európy, prípadne sveta - reďkovka, paradajky, papriky, zelené šaláty, uhorky, cukety, špenát, jahody, maliny, slivky, čerešne, hrozno aťd. 

Čo ma samú prekvapilo, že aj napriek tomu som celú zimu prežila v zdraví, len s jedným malým prechladnutím. Ako je to možné, keď sa toľko hovorí o tom, že zelenina a ovocie sú pre naše zdravie potrebné a treba ich jesť na denno-dennej báze?

Jednoducho. Môj život, v ktorom som vylúčila návštevy supermarketov, ma donútil jesť sezónnu, teda zimnú zeleninu a ovocie. 

Hm, teraz Vás možno hneď napadne otázka: "A čo ste jedli? Z čoho ste varili?"

Z tohto:

Hokkaido a ostatné tekvice 
Minulý rok sa nám úroda tekvíc veru zadarila. Aj vďaka môjmu manželovi, ktorý neustále odolával mojím snahám "predávať, predávať, predávať" sme posledné hokkaidá dojedli koncom apríla. Tekvicová polievka, tekvica pečená, tekvica na karí boli veľmi častými jedlami v našom jedálničku. Priznávam, že ku koncu som už musela niektoré časti na tekviciach orezávať, kvôli hnitiu, ale napriek tomu, že sme na ne nepoužili žiadnu chémiu a mali ich skladované len v pivnici vydržali super dlho.



Koreňová zelenina
Mrkva, petržlen, cibuľa, pór, zeler, cesnak, repa, kaleráb - pri dobrom skladovaní vydržia v pivničke dlho, občas treba prebrať od tých zhnitých, ale v podstate nám zelenina vydržala až do mája, kedy už začali prvé reďkovky a špenát.

Kyslá kapusta
Bola súčasťou nášho jedálnička od začiatku decembra až skoro do konca januára, kedy v prípade, že by som jej mala veľa som ju mohla ešte zakonzervovať do fliaš a pokračovať v konzumácii. Nebolo treba. Posledné 3 kg, čo ostali na spodku 20L hrnca sme "zblajzli" s pečenými zemiakmi, v strapačkách, alebo ako kyslú prílohu. 

Zemiaky
Zemiaky ako surovina sa môžu zdať nudné, ale dajú sa použiť okrem prílohy na veľké množstvo spôsobov - halušky, placky, zapekané, šúľance, alebo keď som vôbec nestíhala variť som ich hodila na plech spolu s cibuľou, slaninou/klobáskou a nechala piecť. Jednoduché a efektné. K tomu kyslá uhorka alebo kapusta.

Zaváraniny a džemy
Jednou z dôležitých prác hospodára v lete je práve príprava na zimu. A tou je aj zaváranie. Pre odporcov cukru /sama ním som/ upresním, že dnes sa dá zavárať aj bez cukru (odskúšané tzv. zaváranie s troškou soli) a úprimne - radšej si dám broskyňový kompót bez cukru doma urobený ako voskované jablko z Austrálie. A tak sme túto zimu dávali poriadne zabrať zásobám uhoriek, fazuľových lúskov, miešanej zelenine, leču, pretlaku, jahodám, broskyniam, marhuliam a džemom ráno na chlieb. 

Mrazené ovocie a zelenina
Do mrazáku šlo u nás skoro všetko, čo sme neboli schopní spotrebovať v najvyššej sezóne - špenát, jahody, maliny, ríbezle, lúsky, hrach, dokonca sme vo veľkom odšťavovali opadavé jablká a nalievali do 1,5L PET flaší a dali zamraziť (doplnenie: v roku 2015 bola extrémna úroda ovocia). Viete aký je rozdiel v špenáte, ktorý čerstvý v zime kúpite a spracujete na omáčku na špagety alebo polievku, alebo vytiahnete už blanšírovaný z domáceho mrazáku? Veľký. Veľký obsah chemikálií a "carbon footprint" (tzv. uhlíková stopa pri preprave k nám).

Sušené ovocie, bylinky, hríby, orechy
Ďalší spôsob ako spracovať ovocie a ostatné suroviny zo záhrady je sušenie a zbieranie. Sušené jablká, slivky, hrušky sú perfektným mlsaním namiesto sladkostí. Hríby (poddubníky) v našom okolí (Záhorie - vojenské lesy) rastú požehnane a pre mňa ako kuchárku predstavujú výborné spestrenie varenia. Orechov máme v sade požehnane (tento rok asi nebudú :-( ) a okrem zdravých omega-mastných kyselín pre mňa a našu bez-televíznu domácnosť predstavujú príjemný relax v zime pri lúpaní. Minulý rok sme si prvý krát nasušili aj bylinky (mäta, medovka, tymián, rozmarín) a bazu, ktoré sme celú zimu používali na čaj.

Strukoviny
A prichádzame k - pre mňa - najdôležitejšej časti zimného jedálnička. Fazuľa, bôb, šošovica, cícer a ostatné strukoviny, ktoré sme si buď doma vypestovali alebo mali v obchodíku. Teplý "eintopf" /v jednom hrnci/ bol u nás veľmi často. Jedlo efektné, chutné, sýte a aj zdravé. A ešte dodám aj lacné. Z kila fazule dokážete stravovať rodinu snáď aj 5 dní...na rôzne spôsoby samozrejme :-)
Okrem toho sa strukoviny dajú naklíčovať, čo je opäť obrovským zdrojom vitamínov v zime.
Pre inšpiráciu - takto vyzeralo naše typické zimné jedlo - bôb s hríbami v paradajkovej omáčke, kyslá kapusta, kus-kus. 




Jablká
Okrem (veľmi) občasného nákupu citrusov, ktoré priamo zo Sicílie dováža jeden známy, boli naším jediným ovocím (ak nerátam kompóty) počas zimy jablká. V roku 2015 ich bolo požehnane a podarilo sa nám ich veľmi dobre uskladniť a tak až do apríla sme ich jedli a boli v takej kvalite, že sa celkom fajn predávali aj v obchodíku.
Ich cena bola, ak by sme mali prerátať náklady za prácu a čas a to, že tým, že sme ich nestriekali sme mali veľký odpad ďaleko podhodnotená (1 eur/kg), avšak zmysel predaja som videla skôr v tom, že tých pár ľudí si cení, že majú prístup k nestriekaným a nechemizovaným jablkám, ako primárne na nich mať zisk.
V roku 2016, kedy nám všetky jablká pomrzli, sme boli na samozbere v sadoch starých odrôd v Novej Bošácej a vydržali nám do februára. Ak by sme ich mali viac, tak snáď by aj dlhšie. 


Aký má takéto stravovanie zmysel? 
Pre mňa veľký. Za celú zimu som do seba dala minimálne množstvo chemikálií, ktoré v dovážanej zelenine a ovocí sú. Musia byť. Idú totiž cez celú Európu, prípadne cez more a na to, aby vydržali a dozreli v kontajneroch potrebujú chémiu. Pri zelenine z našej záhrady, som mala istotu, že je bez chemikálií, aj keď bola škaredá, niekde trošku nahnitá a koncom zimy už začala rašiť a bolo treba stráviť viac času pri očistení. Ale - nestojí zdravie za to?

A čo my, ktorí nemáme záhrady, pivnice, mraziace boxy?
Na stravovanie sa sezónne nemusíte vlastniť záhradu. V sezóne sa dá ovocie a zelenina napr. nakladačky, jahody, kapusta, paradajky, tekvice a iné suroviny vo veľkom kúpiť za rozumnú cenu a môžete sa pripraviť na zimné obdobie. Malí hospodári (a možno aj vaša suseda), ktorí pestujú pre seba (tým pádom bez chémie), predávajú uskladnenú zeleninu až do vypredania zásob /babky na trhu/, sezónna zelenina /kapusta, strukoviny, jablká/ sú dostupné na farmárskych trhoch /avšak preverujte si predajcov! ten, ktorý v máji predáva melóny asi nebude mať zeleninu zo svojej záhrady/. 
Ak máte pivnicu, garáž, balkón - menšie množstvá vo väčšom nakúpenej zeleniny /napr. na mesiac dopredu/ si môžete uskladniť aj sami.
Alebo si môžete prenajať kúsok záhrady a pestovať si sami. V malom to nie je nič komplikované a je to výborný relax.
Možnosti sú, len ich treba hľadať:-)

Nechýba potom tá "čerstvá" zelenina a ovocie?
Chýba. Ale je to o nastavení spôsobu života a aj varenia. V lete som napr. ako prílohu vždy používala zelený šalát, reďkovku, paradajky, uhorky /a priznám sa, že akonáhle teraz nabehli, tak sa ich neviem "dožrať"/. No v zime som to zmenila na kyslú kapustu, zaváraniny, alebo šalát z nastrúhanej koreňovej zeleniny. Vždy to ulahodilo chuťovým bunkám a poskytlo (zdá sa) dostatok vitamínov. A keďže aj rada varím, tak ma to nútilo hľadať a objavovať nové recepty a kombinácie jedál.

Nastáva nám sezóna "čerstvej" zeleniny. Užívajte/me si ju, skúste sa možno pripravovať aj na tú zimnú a keď príde, hľadať to, čo nám ponúka pivnica, namiesto toho, čo ponúkajú supermarkety.
V nich vždy bude všetko. Otázka je - akej kvality a ako za to platíme svojím zdravím.

Sezónne sa stravovať dá. A táto moja prvá (a už druhá zima) je toho dôkazom. 

Monday, April 25, 2016

Best-seller u Lasičiek #1: Porubáček

Pred pár dňami sa v Lasičkách v utorok poobede (kedy je čerstvá dodávka tovaru) konala ochutnávka arašidových masiel. Viktor, ktorý prišiel z Bratislavy ochutnávku spraviť, sledoval aj dianie v obchodíku. 
Asi okolo štvrtej sa ma spýtal: 
"Čo je to tam hore v chladničke za jogurt? Veď to kupuje každý zákazník!" 
A ja som s pýchou odpovedala: 
"Najlepší výrobok, ktorý tu mám možnosť predávať - Porubáček!"




Pýtate sa, ako je možné, že tento (vo svojej prapodstate), obyčajný mliečny dezert s čokoládou je takým hitom obchodíku Lasičky a naozaj ho kupuje (skoro) každý zákazník?

Jednoducho. 

Predstavuje presne to, čo máme hlboko v chuťovej pamäti zakorenené - túžbu po potravine bez chemikálií, spomienky na mamu, keď nám v sobotu dala na raňajky čerstvého Miláčika s bielym rožkom a pre Seničanov je to spomienka na ich Tvarohového Míšu. Pri prvej lyžici sa v nás zapne kontrolka, ktorá vzbudí všetky tieto spomienky a vnemy a v tej mase dnešných potravín, ktoré nás "len" nasýtia, je to pocit, ktorý chceme zažívať znova...a znova...

A čo je na Porubáčiku také výnimočné? Jeho kvalita
Áno, tá kvalita, ktorá sa neustále spomína v súvislosti s "farmárskymi" produktami a ktorú mnohí zatracujú, bohužiaľ, kvôli inej veličine a tou je cena

Poďme sa teda na tieto dva (veľmi odlišné) parametre výrobku pozrieť bližšie. A najlepšie sa to dá porovnaním s "podobnými" výrobkami. 

Tie úvodzovky sú tam zámerne, pretože po porovnaní Vám bude jasné, že kakaový Pribináček z hodonínskej mliekárne Pribina a dezert nášho detstva Termix z Kunínskej mliekárne sú od toho "našeho" Porubáčika veľmi odlišné. 




Pozrime sa najskôr na objektívne fakty z obalu kelímkov:

Porubáček
Zloženie: tvaroh tučný 58%, kakaový prášok 5%, smotana, cukor, vanilkový cukor
Hmotnosť: 150g
Cena v obchodíku Lasičky: 1,40 eur
Jednotková cena: 9,333 eur/kg
Minimálna trvanlivosť: 10 dní

Pribináček
Zloženie:  tvaroh (nie je uvedené koľko percent), smotana, cukor, čokoládová zložka 6 % (kakaový prášok 19%, cukor, glukózo-fruktózový sirup, čokoládový prášok), jedlá želatína, zahusťovadlá: xantánová gumaškrob
Hmotnosť: 125 g
Cena: 0.99 eur
Jednotková cena: 7,92 eur/kg
Minimálna trvanlivosť: mesiac

Termix
Zloženie: tvaroh 48%, voda, cukor, smotana 6,2%, modifikovaný škrob, kakaový prášok (sója) 1,4%, jedlá želatína, arómy.
Hmotnosť: 90g
Cena: 0.39 eur
Jednotková cena: 4.33 eur/kg
Minimálna trvanlivosť: mesiac

A čo sa skrýva v ich vnútri? 

Porubáček si od prvej lyžičky získa každého - svojou hutnosťou, čisto tvarohovo-smotanovou chuťou a správnou dávkou čokolády a vanilky. Čo má zároveň ako jediný iné je, že si máte možnosť sami zmiešať tvarohovú a kakaovú zložku, čiže vidíte, aký pomer je smotany+tvarohu a čokolády. A komu je veľa čokolády, tak ju nechá na spodu kelímku nepremiešanú (my sme ju pre lepšie foto trošku vytiahli na povrch), alebo ho môže jesť "odkrajovaním" smotanovej časti s kúskom čokoládovej. 
V podstate je Porubáček domáca verzia Miláčika pre lenivých, ktorým sa nechce zarobiť smotanu, tvaroh, kakao dokopy :-) A ako všetko doma urobené - je to poctivé(veď kto by si do smotanovo-tvarohového dezertu dával vodu, modifikovaný škrob a želatínu, všakže).




Keď sme následne ochutnali Pribináčka, moja prvá otázka bola:
"Toto naozaj deťom chutí?". Po tej čistej chuti Porubáčika som mala pocit, že jem nakyslastú chemickú hmotu s veľmi nenápadnou chuťou kakaa. Ako jediného sme ho ani nedojedli.

Termix sa asi najviac podobal tvarohovému dezertu, na ktorý sme boli z detstva zvyknutí. Vo "vinárskej hantírke" by som však povedala, že mal chemický dozvuk. Darmo, tie potravinové aditíva, ktoré majú vodu premeniť na mlieko, sa niekde musia prejaviť.

O vyššej kvalite Porubáčika z hľadiska zloženia a aj chute už (snáď) niet pochýb, no stále sú tí, ktorí vnímajú jeho vyššiu cenu. 

Čo teda definuje cenu výrobku?

1. Použitie kvalitných a poctivých surovín

Porubáček obsahuje suroviny, ktoré svojou kvalitou vytvárajú jeho chuť a konzistenciu - poctivú smotanu a tvaroh. 
Pribináčik a Termix vyrábané v masovej výrobe obsahujú zložky, ktoré tam musia byť kvôli tomu, že časť hmoty bola nahradená (lacnejšou) vodou, prípadne vyrobené zo smotany a tvarohu s nižším obsahom tuku (lacnejšie mlieko).

2. Produkt z mlieka "reálnych" kráv

Farma Zdeňka má vlastný chov kráv, výrobu produktov a dopestováva si aj vlastné krmivo. Keď kedykoľvek pôjdete okolo dediny Poruba (odtiaľ Porubáček :-)) môžete kravy vidieť pásť sa na pastvinách. Slnko a trávu je už aj v samotnom mlieku jednoducho cítiť. Cenu mlieka a výrobkov si stanovuje sama na základe reálnych nákladov na chov a výrobu.
Spoločnosti Kunín a Pribina sú výrobcovia, nie chovatelia, čiže predpokladám, že mlieko nakupujú vo veľkom z družstiev. V súčasnosti sa cena mlieka neustále tlačí dole a to má bohužiaľ dopad aj na kvalitu chovu. Kravy sú bežne chované v kravínoch, aj keď voľne sa pohybujúce, avšak bez prístupu slnka a trávovej pastvy. 

3.  Minimálna spotreba týždeň

Porubáček má minimálnu spotrebu 10 dní, kým Pribináčik a Termix vďaka konzervantom mesiac. Doba spotreby Porubáčika by sa tiež dala natiahnuť a tým znížiť jeho cenu, avšak to by znamenalo, že by výrobca do produktu tiež dal konzervant. A to nechce, pretože verí, že produkt tak ako je vyrobený, je dokonalý. Aj keď pre neho ako výrobcu a pre mňa ako obchodníka predstavuje krátka doba spotreby vyšší risk.

4. Produkt malovýrobcu predávaný malopredajcom

Porubáček je vyrábaný na malej rodinnej farme, kde všetko prechádza niekoho rukami. Z farmy idú výrobky priamo do obchodíku Lasičky. Výrobok masovej produkcie bude vždy lacnejší, pretože sa zvyšuje efektivita pri výrobe a taktiež pri dodávke ku konečnému spotrebiteľovi.

5. Obmedzená dostupnosť

Porubáček príde do Lasičiek (malý obchodík v zastrčenej časti Senice) v utorok na obed a náklady na prepravu hradím priamo ja ako obchodník. Jeho častejšej dostupnosti bráni napr. to, že jeho predaje nie sú také vysoké, aby sa mi oplatilo vyslať na farmu Zdeňka závoz viac-krát do týždňa. 
Pribináčka a Termix si môžete kúpiť v ktoromkoľvek obchode kedykoľvek, keďže masový predaj umožňuje pravidelné dodávky za výhodnejšie ceny.

Pýtate sa: Ako sa takýto výrobok aj napriek cene môže stať hitom malého farmárskeho obchodíka?

Jednoducho. 

Predstavuje typický vzor farmárskeho malo-produktu. Poskytuje zákazníkovi chuťový vnem, pri ktorom aj napriek vyššej cene, nebude mať pocit, že utratil za niečo, čo za to nestálo....a rád sa poň vráti znova. 



P.S.1 Tento článok nemá za cieľ nijakým spôsobom ublížiť produktom Pribináčik a Termix. Slúžia len na porovnanie výrobkov masovej výroby s tým z malovýrobne.

P.S.2 Tento blog nemá za cieľ nijakým spôsobom spropagovať výrobok Porubáček ani zvýšiť tržby Lasičiek. 
Porubáček je lokálny produkt a v záujme zachovania kvality a jedinečnosti je lepšie, ak takým aj zostane. 
Lasičky sú malý obchodík, ktorého cieľom je prinášať kvalitné potraviny do Senice a pomaličky si budovať zákazníkov.