Ako prežiť zimu v zdraví a aj bez "čerstvej" zeleniny a ovocia

Zima prešla a ja som si uvedomila, že tým, že sa obchodík stal mojím jediným zdrojom potravín, som (sme ako rodina) prežila viac-menej bez "čerstvej" zeleniny a ovocia.
Aby sme si to najskôr ujasnili. Pod pojmom "čerstvá zelenina a ovocie" rozumiem "letná" zelenina a ovocie, čiže všetko to, čo rastie počas letnej záhradkárskej sezóny v našom podnebnom pásme, avšak v zime sa k nám dováža z iných častí Európy, prípadne sveta - reďkovka, paradajky, papriky, zelené šaláty, uhorky, cukety, špenát, jahody, maliny, slivky, čerešne, hrozno aťd. 

Čo ma samú prekvapilo, že aj napriek tomu som celú zimu prežila v zdraví, len s jedným malým prechladnutím. Ako je to možné, keď sa toľko hovorí o tom, že zelenina a ovocie sú pre naše zdravie potrebné a treba ich jesť na denno-dennej báze?

Jednoducho. Môj život, v ktorom som vylúčila návštevy supermarketov, ma donútil jesť sezónnu, teda zimnú zeleninu a ovocie. 

Hm, teraz Vás možno hneď napadne otázka: "A čo ste jedli? Z čoho ste varili?"

Z tohto:

Hokkaido a ostatné tekvice 

Minulý rok sa nám úroda tekvíc veru zadarila. Aj vďaka môjmu manželovi, ktorý neustále odolával mojím snahám "predávať, predávať, predávať" sme posledné hokkaidá dojedli koncom apríla. Tekvicová polievka, tekvica pečená, tekvica na karí boli veľmi častými jedlami v našom jedálničku. Priznávam, že ku koncu som už musela niektoré časti na tekviciach orezávať, kvôli hnitiu, ale napriek tomu, že sme na ne nepoužili žiadnu chémiu a mali ich skladované len v pivnici vydržali super dlho.

Koreňová zelenina

Mrkva, petržlen, cibuľa, pór, zeler, cesnak, repa, kaleráb - pri dobrom skladovaní vydržia v pivničke dlho, občas treba prebrať od tých zhnitých, ale v podstate nám zelenina vydržala až do mája, kedy už začali prvé reďkovky a špenát.

Kyslá kapusta

Bola súčasťou nášho jedálnička od začiatku decembra až skoro do konca januára, kedy v prípade, že by som jej mala veľa som ju mohla ešte zakonzervovať do fliaš a pokračovať v konzumácii. Nebolo treba. Posledné 3 kg, čo ostali na spodku 20L hrnca sme "zblajzli" s pečenými zemiakmi, v strapačkách, alebo ako kyslú prílohu. 

Zemiaky

Zemiaky ako surovina sa môžu zdať nudné, ale dajú sa použiť okrem prílohy na veľké množstvo spôsobov - halušky, placky, zapekané, šúľance, alebo keď som vôbec nestíhala variť som ich hodila na plech spolu s cibuľou, slaninou/klobáskou a nechala piecť. Jednoduché a efektné. K tomu kyslá uhorka alebo kapusta.

Zaváraniny a džemy

Jednou z dôležitých prác hospodára v lete je práve príprava na zimu. A tou je aj zaváranie. Pre odporcov cukru /sama ním som/ upresním, že dnes sa dá zavárať aj bez cukru (odskúšané tzv. zaváranie s troškou soli) a úprimne - radšej si dám broskyňový kompót bez cukru doma urobený ako voskované jablko z Austrálie. A tak sme túto zimu dávali poriadne zabrať zásobám uhoriek, fazuľových lúskov, miešanej zelenine, leču, pretlaku, jahodám, broskyniam, marhuliam a džemom ráno na chlieb. 

Mrazené ovocie a zelenina
Do mrazáku šlo u nás skoro všetko, čo sme neboli schopní spotrebovať v najvyššej sezóne - špenát, jahody, maliny, ríbezle, lúsky, hrach, dokonca sme vo veľkom odšťavovali opadavé jablká a nalievali do 1,5L PET flaší a dali zamraziť (doplnenie: v roku 2015 bola extrémna úroda ovocia). Viete aký je rozdiel v špenáte, ktorý čerstvý v zime kúpite a spracujete na omáčku na špagety alebo polievku, alebo vytiahnete už blanšírovaný z domáceho mrazáku? Veľký. Veľký obsah chemikálií a "carbon footprint" (tzv. uhlíková stopa pri preprave k nám).

Sušené ovocie, bylinky, hríby, orechy
Ďalší spôsob ako spracovať ovocie a ostatné suroviny zo záhrady je sušenie a zbieranie. Sušené jablká, slivky, hrušky sú perfektným mlsaním namiesto sladkostí. Hríby (poddubníky) v našom okolí (Záhorie - vojenské lesy) rastú požehnane a pre mňa ako kuchárku predstavujú výborné spestrenie varenia. Orechov máme v sade požehnane (tento rok asi nebudú :-( ) a okrem zdravých omega-mastných kyselín pre mňa a našu bez-televíznu domácnosť predstavujú príjemný relax v zime pri lúpaní. Minulý rok sme si prvý krát nasušili aj bylinky (mäta, medovka, tymián, rozmarín) a bazu, ktoré sme celú zimu používali na čaj.

Strukoviny

A prichádzame k - pre mňa - najdôležitejšej časti zimného jedálnička. Fazuľa, bôb, šošovica, cícer a ostatné strukoviny, ktoré sme si buď doma vypestovali alebo mali v obchodíku. Teplý "eintopf" /v jednom hrnci/ bol u nás veľmi často. Jedlo efektné, chutné, sýte a aj zdravé. A ešte dodám aj lacné. Z kila fazule dokážete stravovať rodinu snáď aj 5 dní...na rôzne spôsoby samozrejme :-)
Okrem toho sa strukoviny dajú naklíčovať, čo je opäť obrovským zdrojom vitamínov v zime.
Pre inšpiráciu - takto vyzeralo naše typické zimné jedlo - bôb s hríbami v paradajkovej omáčke, kyslá kapusta, kus-kus. 

Jablká

Okrem (veľmi) občasného nákupu citrusov, ktoré priamo zo Sicílie dováža jeden známy, boli naším jediným ovocím (ak nerátam kompóty) počas zimy jablká. V roku 2015 ich bolo požehnane a podarilo sa nám ich veľmi dobre uskladniť a tak až do apríla sme ich jedli a boli v takej kvalite, že sa celkom fajn predávali aj v obchodíku.
Ich cena bola, ak by sme mali prerátať náklady za prácu a čas a to, že tým, že sme ich nestriekali sme mali veľký odpad ďaleko podhodnotená (1 eur/kg), avšak zmysel predaja som videla skôr v tom, že tých pár ľudí si cení, že majú prístup k nestriekaným a nechemizovaným jablkám, ako primárne na nich mať zisk.
V roku 2016, kedy nám všetky jablká pomrzli, sme boli na samozbere v sadoch starých odrôd v Novej Bošácej a vydržali nám do februára. Ak by sme ich mali viac, tak snáď by aj dlhšie. 

Aký má takéto stravovanie zmysel? 

Pre mňa veľký. Za celú zimu som do seba dala minimálne množstvo chemikálií, ktoré v dovážanej zelenine a ovocí sú. Musia byť. Idú totiž cez celú Európu, prípadne cez more a na to, aby vydržali a dozreli v kontajneroch potrebujú chémiu. Pri zelenine z našej záhrady, som mala istotu, že je bez chemikálií, aj keď bola škaredá, niekde trošku nahnitá a koncom zimy už začala rašiť a bolo treba stráviť viac času pri očistení. Ale - nestojí zdravie za to?

A čo my, ktorí nemáme záhrady, pivnice, mraziace boxy?

Na stravovanie sa sezónne nemusíte vlastniť záhradu. V sezóne sa dá ovocie a zelenina napr. nakladačky, jahody, kapusta, paradajky, tekvice a iné suroviny vo veľkom kúpiť za rozumnú cenu a môžete sa pripraviť na zimné obdobie. Malí hospodári (a možno aj vaša suseda), ktorí pestujú pre seba (tým pádom bez chémie), predávajú uskladnenú zeleninu až do vypredania zásob /babky na trhu/, sezónna zelenina /kapusta, strukoviny, jablká/ sú dostupné na farmárskych trhoch /avšak preverujte si predajcov! ten, ktorý v máji predáva melóny asi nebude mať zeleninu zo svojej záhrady/. 

Ak máte pivnicu, garáž, balkón - menšie množstvá vo väčšom nakúpenej zeleniny /napr. na mesiac dopredu/ si môžete uskladniť aj sami.
Alebo si môžete prenajať kúsok záhrady a pestovať si sami. V malom to nie je nič komplikované a je to výborný relax.
Možnosti sú, len ich treba hľadať:-)

Nechýba potom tá "čerstvá" zelenina a ovocie?

Chýba. Ale je to o nastavení spôsobu života a aj varenia. V lete som napr. ako prílohu vždy používala zelený šalát, reďkovku, paradajky, uhorky /a priznám sa, že akonáhle teraz nabehli, tak sa ich neviem "dožrať"/. No v zime som to zmenila na kyslú kapustu, zaváraniny, alebo šalát z nastrúhanej koreňovej zeleniny. Vždy to ulahodilo chuťovým bunkám a poskytlo (zdá sa) dostatok vitamínov. A keďže aj rada varím, tak ma to nútilo hľadať a objavovať nové recepty a kombinácie jedál.

Nastáva nám sezóna "čerstvej" zeleniny. Užívajte/me si ju, skúste sa možno pripravovať aj na tú zimnú a keď príde, hľadať to, čo nám ponúka pivnica, namiesto toho, čo ponúkajú supermarkety.
V nich vždy bude všetko. Otázka je - akej kvality a ako za to platíme svojím zdravím.

Sezónne sa stravovať dá. A táto moja prvá (a už druhá zima) je toho dôkazom.